Estery sacharidov Deriváty mono sacharidov v ktorých je jedna

Estery sacharidov Deriváty (mono)sacharidov, v ktorých je jedna alebo viac hydroxylových skupín nahradených zvyškom (aniónom) kyseliny. Podľa spôsobu substitúcie môžu byť úplné, čiastočné alebo zmiešané estery sacharidov. Najdôležitejšie estery sacharidov sú: - s karboxylovými kyselinami: • acetáty (O-acetylderiváty) –OCOMe (-OAc) • benzoáty (O-benzoylderiváty) –OCOPh (-OBz) - so sulfónovými kyselinami: • metánsulfonáty (mezyláty, O-metánsulfonylderiváty, O-mezylderiváty) -OSO 2 Me (-OMs) • toluén-4 -sulfonáty (tozyláty, O-toluén-4 -sulfonylderiváty, O-tozylderiváty) -OSO 2 C 6 H 4 Me-4 (-OTs) - s minerálnymi kyselinami: • fosfáty -OPO 3 H 2 • sulfáty -OSO 3 H • nitráty -ONO 2 • boráty • (neanomerické) halogenidy

Estery sacharidov • Pripravujú sa reakciou sacharidov s chloridmi (benzoáty, sulfonáty, karbonáty, fosfáty, sulfáty) alebo anhydridmi kyselín (acetáty, sulfáty) obvykle v bázickom prostredí (najčastejšie pyridín), prípadne priamo s kyselinou (nitráty, boráty).

Príprava acetátov 100 ºC, 1 h

Reakcie acetátov • Zemplénova deacetylácia - transesterifikačná O -deacetylácia acetálov sacharidov v bezvodom metanole v prítomnosti katalytického množstva metanolátu sodného.

Migrácia esterov • Niektoré parciálne estery sacharidov (napr. acetáty, benzoáty, fosfáty) podliehajú bázicky aj kyslokatalyzovanej migrácii esterovej skupiny a smer tohto vnútromolekulového prešmyku je vo všeobecnosti zo sekundárnej na neobsadenú primárnu hydroxylovú skupinu. Takto napr. 1, 2, 3, 4 -tetra-O-acetyl- -D-glukopyranóza v 0, 001 N hydroxide sodnom sa mení na 1, 2, 3, 6 -tetra-acetát.

Migrácia esterov II V praktickej syntéze sa taká acylová migrácia pozoruje veľmi často. Napr. 1, 3, 4, 6 -tetra-O-acetyl-α- alebo -β-D-glukopyranóza pri reakcii s metyljodidom v prítomnosti oxidu strieborného poskytuje metyl-2, 3, 4, 6 -tetra-O-acetyl-β-D-glukopyranozid. 81 % z α-, 51 % z β-

Sulfonáty Pri reakciách sulfonátov s nukleofilmi sa štiepi väzba C―O a nie väzba O―SO 2 R, čím sa líšia od karboxylátov, u ktorých sa pri reakcii s nukleofilmi štiepi väzba O―COR a nie väzba C―O (viď. Zemplénova deacetylácia). Karboxyláty

Substitúcia sulfonátov žiaden 3 -benzoát

Reaktivitu pri substitúcii sulfonátov významne ovplyvňuje stereochemické usporiadanie ostatných substituentov na sacharidovom skelete. Podobné prejavy závislosti reaktivity na stereochemickom usporiadaní sa pravidelne pozorujú aj pri iných derivátoch sacharidov. Preto pri posudzovaní reaktivity akejkoľvek funkčnej skupiny v sacharidoch a ich derivátoch ako relatívne zložitých molekulách je nevyhnutné chápať molekulu sacharidu vždy ako celok a nestačí sa obmedziť na príslušnú funkčnú skupinu.

Umelé tuky sacharóza olestra glycerín tuky a oleje R = stearoyl, palmitoyl, oleyl Substitúciou minimálne šiestich hydroxylových skupín sacharózy zvyškami vyšších mastných kyselín R sa získala nemetabolizovateľná náhražka prirodzených tukov, ktorá bola schválená na potravinárske využitie a ktorú pod názvom olestra uviedla na trh Procter & Gamble Co. Prítomnosť esterov mastných kyselín a sacharózy sa v potravinách vyznačuje symbolom E 473.

„Jedlé“ detergenty • Estery mastných kyselín a sacharózy sa využívajú ako netoxické, biologicky odbúrateľné tenzidy (stupeň substitúcie 1 -3. • Mnohé neionogénne povrchovo aktívne látky založené na sorbitole (D-glucitole) sa používajú v potravinárstve ako emulgátory typu voda v oleji a ako odpeňovacie činidlá. Vyrábajú sa esterifikáciou sorbitolu mastnými kyselinami.

Umelé sladidlá • Cukralóza je zaujímavým chlórovaným derivátom sacharózy, ktorá má namiesto D-glukopyranozylovej jednotky D-galaktopyranozylovú jednotku, pričom tri hydroxylové skupiny má nahradené atómami chlóru. Tento derivát je 600 -krát sladší ako sacharóza (cukróza). • Cukralóza je nemetabolizovateľná, dobre rozpustná a 60 -krát stabilnejšia v kyslom prostredí ako sacharóza. V niektorých krajinách sa používa ako nekalorické sladidlo najčastejšie pod obchodným názvom Splenda. V EU je známa ako E 955. dve konformácie sacharózy (cukrózy) s príslušnými vnútromolekulovými väzbami cukralóza

Umelé sladidlá aspartám (dipeptid L-asparagínu a L-fenylalanínu) sacharín alitám (dipeptid L-asparagínu a D-alanínu) acesulfám K cyklamát (Na+ alebo Ca 2+)

Umelé sladidlá Relatívna sladkosť* hlavných nenutričných sladidiel ---------------------------------------Sladidlo Relatívna sladkosť ---------------------------------------Alitám 200 000 -290 000 Cukralóza 55 000 -75 000 Sacharín 30 000 Aspartám 18 000 -20 000 Acesulfám K 15 000 -20 000 Cyklamát 3 000 ---------------------------------------*Sacharóza = 100

http: //en. wikipedia. org/wiki/Steviol_glycoside Stevioside The steviol glycosides are responsible for the sweet taste of the leaves of the stevia plant (Stevia rebaudiana Bertoni). These compounds range in sweetness from 40 to 300 times sweeter than sucrose. [1] They are heat-stable, p. Hstable, and do not ferment. [2] They also do not induce a glycemic response when ingested, making them attractive as natural sweeteners to diabetics and others on carbohydrate-controlled diets. D-glucose Steviol D-glucose

The diterpene known as Steviol is the aglycone of stevia's sweet glycosides, which are constructed by replacing steviol's carboxyl hydrogen atom (at the bottom of the figure) with glucose to form an ester, and replacing the hydroxyl hydrogen (at the top of the figure in the infobox) with combinations of glucose and rhamnose. The two primary compounds, stevioside and rebaudioside A, use only glucose: Stevioside has two linked glucose molecules at the hydroxyl site, whereas rebaudioside A has three, with the middle glucose of the triplet connected to the central steviol structure. In terms of weight fraction, the four major steviol glycosides found in the stevia plant tissue are: 5– 10% stevioside (250– 300 X of sugar) 2– 4% rebaudioside A — most sweet (350– 450 X of sugar) and least bitter 1– 2% rebaudioside C ½– 1% dulcoside A. Rebaudioside B, D, and E may also be present in minute quantities; however, it is suspected that rebaudioside B is a byproduct of the isolation technique. [2] The two majority compounds stevioside and rebaudioside, primarily responsible for the sweet taste of stevia leaves, were first isolated by two French chemists in 1931. [3] http: //en. wikipedia. org/wiki/Steviol_glycoside

http: //delibo. sk/images/product/708. jpg http: //www. jakbydlet. cz/images/L%C 3%A 9%C 4%8 Divky/Stevia. jpg http: //members. chello. sk/fytomodelovanie/stevia%20 v%20 crepniku 2. jpg

„Éčka“ • • E 100–E 199 (farbivá) E 200–E 299 (konzervačné látky) E 300–E 399 (antioxidanty, regulátory kyslosti ) E 400–E 499 (zahusťovadlá, stabilizátory, emulgačné činidlá) E 500–E 599 (regulátory kyslosti, činidlá na zachovanie sypkosti) E 600–E 699 (zvýrazňovače chutí) E 900–E 999 (rôzne) E 1000–E 1999 (pridavné chemikálie)